Geografia Obec Trnovec nad Váhom mala k 31. 12. 2014 2 763 obyvateľov. Z administratívneho hľadiska je začlenená do Nitrianskeho kraja a okresu Šaľa. K obci patria osady Kľučiareň, Horný Jatov a Nový Dvor. Západnú hranicu katastra obce so Šaľou tvorí tok Váhu, na severe jej miestna časť - Veča, severne Močenok, ďalej smerom severovýchodným v okrese Nitra CabajČápor a Veľká Dolina, na juhovýchode Jatov v okrese Nové Zámky a na juhu susedí s chotárom Selíc v okrese Šaľa. Obec má výhodnú geografickú polohu, má priame a časovo nenáročné cestné spojenie s krajským mestom Nitra a okresným mestom Šaľa, priame železničné spojenie s hlavným mestom Bratislava, resp. mestami Nové Zámky a Štúrovo. Obec je vzdialená približne 80 km od rakúskej hranice a 65 km od maďarskej hranice. Štátne a verejnoprávne inštitúcie okresnej úrovne (okresný úrad, okresné riaditeľstvo policajného zboru a ďalšie inštitúcie) sídlia v okresnom meste Šaľa, ktoré je vzdialené cca. 5 km od obce. Prvá písomná zmienka o obci sa datuje na rok 1113. Obec je spoluzakladateľom Mikroregiónu Via Romanum s obcami Močenok, Horná Kráľová, Hájske, Dlhá nad Váhom a Selice.

Prírodné danosti
Obec Trnovec nad Váhom sa nachádza na juhozápadnom Slovensku, vo východnej časti Podunajskej nížiny, na ľavobrežnom vale rieky Váh. Je začlenená do Nitrianskeho kraja a do okresu Šaľa. Nadmorská výška v intraviláne je 115 m n. m., vo východnej časti chotára 114 - 118 m n. m. Územie s rozlohou 3253,7 ha má nížinný charakter s vysokým podielom ornej pôdy a s minimálnou lesnatosťou. Chotár obce sa rozprestiera na riečnych nivách s priečnymi valmi, má prevažne rovinatý povrch, v severovýchodnej a východnej časti sa nachádzajú pieskové presypy - duny, ktoré prevyšujú okolitý terén o 1-3 m. Nachádza sa v najteplejšej a najproduktívnejšej poľnohospodárskej oblasti Slovenskej republiky.

Pôda
Vo využití pôdneho fondu (Tabuľka 2.1.1, Graf 2.1.1 – 2.1.3) veľký záber pôdy podnikom Duslo Šaľa zapríčiňuje, že podiel poľnohospodárskej pôdy klesol pod 80 %. Orná pôda tvorí 97 % z poľnohospodárskej pôdy. Zastavané plochy tvoria 47 % nepoľnohospodárskej pôdy. Lesná plocha tvorí len 19 % z nepoľnohospodárskej pôdy. Napriek rieke Váh je v katastri obce len 3,58 % vodnej plochy. Na poľnohospodárskych pôdach sa prevažne pestujú obilniny, krmoviny a najmä kukurica.

V rámci katastra boli pôdy zaradené do nasledovných BPEJ:
  • černozeme bežné, prevažne karbonátové na aluviál. sedimentoch,
  • lužné pôdy karbonátové na aluvil. sedimentoch,
  • černozeme karbonátové na aluvil. sedimentoch,
  • černozeme lužné,
  • nivné pôdy karbonátové,
  • nivné pôdy glejové,
  • lužné pôdy slancové, nivné pôdy hlboko soloncované a lužné pôdy v komplexoch so slancami,
Tabuľka 2.1.1: Využitie pôdneho fondu v obci za rok 2012
SpoluPoľnohospodárska pôda (ha)Nepoľnohospodárska Spolu pôda (ha)
Orná pôdaTrvalé kultúryTTPSpoluLesná plochaVodná plochaZast. pôdaOstat pôdaSpolu
3253,7240067,25,62472,8146,7115,8364,6153,7780,9
Zdroj: Štatistický úrad SR Krajská správa v Nitre

Graf 2.1.1: Pôdny fond v Trnovci nad Váhom


Graf 2.1.2: Nepoľnohospodárska pôda


Graf 2.1.3: Poľnohospodárska pôda


Klimatické pomery
Mapa klimatických oblastí klímu charakterizuje ako suchú, s priemernou januárovou teplotou nad mínus 3oC (tabuľka 2.1.2). Teplú klimatickú oblasť charakterizuje viac ako 50 letných dní (max. teplota vzduchu min. 25oC) a začiatok žatvy ozimnej raži je pred 15. júlom. Dĺžka slnečného svitu je priemerne 2200 hodín ročne. Vysoký výpar a nízke zrážky 550-600 mm za rok, vysúšajúce vetry, najmä v jarnom období zapríčiňujú, že územie je jedno z najsuchších na Slovensku. 55 percent zrážok spadne v letnom období (310 mm), avšak je pozorovaný malý počet dní so zrážkami nad 1 mm (90dní/rok) (tabuľka 2.1.3). Počas krátkodobých lejakov spadne aj 70 mm zrážok za 24 hodín. Najviac zrážok padne v mesiacoch máj, jún a júl – priemerne za mesiac 59,3 mm zrážok. Pomerne teplá klíma zapríčiňuje, že počet dní so snehovou prikrývkou je malý (tabuľka 2.1.4). Prvé sneženie sa môže vyskytnúť okolo 4. 11. a posledné začiatkom apríla. Prvý deň so snehovou pokrývkou sa môže vyskytnúť okolo 4. 12. a posledný začiatkom marca. Snehová prikrývka trvá ročne priemerne 40 dní a jej priemerné maximum je 20 cm. Priemerná ročná teplota územia je do 10oC. Najteplejší mesiac júl dosahuje priemerné teploty nad 20oC. Pozorovaná maximálna teplota širšieho regiónu dosiahla 38 stupňov a minimálna mínus 35 stupňov. Dĺžka vykurovacieho obdobia dosahuje priemerne 211 dní za rok.

Tabuľka 2.1.2: Priemerné mesačné a ročné teploty vzduchu (v °C)

MesiacI.II.III.IV.V.VI.VII.VIII.XI.X.XI.XII.RokAmplit.
Tepl. (oC)-2,1-0,24,610,515,41920,519,615,71050,69,922,6
Zdroj LUKNIŠ a kol.

Tabuľka 2.1.3: Priemerný počet dní so zrážkami 1,0 mm a viac

MesiacI.II.III.IV.V.VI.VII.VIII.XI.X.XI.XII.Rok
Počet dní6,96,96,86,78,17,67,36,94,97,08,88,586,4
Zdroj LUKNIŠ a kol.

Tabuľka 2.1.4: Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou

MesiacI.II.III.IV.V.VI.VII.VIII.XI.X.XI.XII.Rok
Počet dní13,311,13,6-------0,46,635,0
Zdroj LUKNIŠ a kol.

Geológia
Z geologického hľadiska sa Trnovec nad Váhom nachádza na severovýchodnom okraji Podunajskej panvy. Geologickú stavbu charakterizuje neogéne súvrstvie, ktoré môže dosiahnuť hĺbku až 4000 metrov. Sedimentačný cyklus sa začal v bádene morskou transgresiou (hlavne ílovce a pieskovce), ktorá bola spojená aj andezitovou vulkanickou činnosťou. Sarmatské sedimenty vznikli v brakickom morskom prostredí, ktoré postupne prechádzajú do sladkovodných sedimentov panónu a pontu. Kvartér začína fluviálnymi a eolickými sedimentami, ale podstatnú časť tvoria spraše z obdobia interglaciálov stredného a vrchného pleistocénu (Pristaš at al. 2000). Nerastné suroviny predstavujú len štrkopiesky nivy Váhu. Začiatkom 60-tich rokov prebiehal na širšom okolí neúspešný vrtný prieskum na uhľovodíky (vrty v Diakovciach a v Podhájskej). Zistili však prítomnosť termálnej vody, ktorá je od 70-tych rokov využívaná na rekreačné účely.

Lesy a dreviny
Lesnatosť obce je minimálna (tabuľka 2.1.1), predstavuje len 4,5 % katastra. V minulosti tvorili potenciálnu prirodzenú vegetáciu prevažne jaseňovo-dubovo-brestovo-jelšové lesy, v okolí tečúcich vôd a otvorených vodných hladín vŕbovo-topoľové lesy, na vyvýšených plochách a dunách prevažne suchomilné spoločenstvá s dubovo-brestovými lesmi. Lesné plochy však neboli súvislé, delili ich plochy krovu z lúčnych spoločenstiev. V súčasnosti je takmer celé územie zbavené prirodzeného porastu. V terajšej stromovej skladbe prevládajú umelo vysádzané porasty topoľa najmä v blízkosti Váhu, vyskytujú sa menšie remízky agátu, ktorý je vysadený aj lineárne pozdĺž poľných ciest.

Voda
Dominantným vodným tokom obce je rieka Váh. Územie obce patrí do čiastkového povodia 4 -22 - 02 a 4 - 21 - 10. Obec leží na ľavom brehu rieky. Sieť vodných tokov je okrem Váhu tvorená mŕtvym ramenom rieky, Trnoveckým mŕtvym ramenom (Vízalláš), potokom Trnovec, Dlhým kanálom a ďalšími vodnými plochami. V minulosti za obcou pretekalo rameno rieky Váh, ktoré vytváralo s hlavným tokom ostrov zvaný Amerika. Vybudovaním odkalísk popolčeka pre tepláreň chemického podniku Duslo Šaľa bolo toto rameno prerušené a v súčasnosti jeho časť tvorí už len Trnovecké mŕtve rameno Váhu. Tvoria ho lužné lesy vŕbovo-topoľové a mokraďové spoločenstvá. Časť lesných spoločenstiev tvorí umelo vysadený topoľ šľachtený. Vodná plocha má bohaté zárasty pálky širokolistej a trste obyčajnej a je bohatá na výskyt ondatry, užoviek, avifauny. V blízkosti odkalísk sa nachádza jedno umelo vytvorené jazero - Amerika I. Na okraji obce v smere na Nitru sa ďalej nachádza chovný rybník Vízalláš a Trnovecké mŕtve rameno. Je to chránený prírodný výtvor charakteristický najmä výskytom mokraďových spoločenstiev, trávy a rákosia. V strede obce sa ešte nachádza ďalší chovný rybník Vermek. Vodné plochy tvoria 3,58 % celého katastra obce.

Živočíchy
Z pôvodnej bohatej fauny sa tu vyskytujú iba niektoré druhy spevavcov a poľovná zver ako srnčia zver, zajace, v menších množstvách líšky a diviaky. Je tu rozšírený chov moriakov a bažantov. V riekach a rybníkoch je dostatočné množstvo rýb.

Chránené oblasti
V obci sa nachádza chránené územie „Trnovecké mŕtve rameno Váhu“ (výmera 6,58 ha), ktoré tvorí les, mokrade a trstina. Vodná plocha je zložená z bohatých zárastov pálky širokolistej a trste obyčajnej a je bohatá aj na výskyt ondatry, užoviek, avifauny. Rameno je jedno z najdlhších mŕtvych ramien Váhu v oblasti.

Regionálny územný systém ekologickej stability (RÚSES)
RÚSES bol vypracovaný v roku 1994 ešte pre okres Galanta. Odvtedy je upravovaný v rámci územných plánov obcí vypracovaním miestnych územných systémov ekologickej stability.

Biocentrá regionálneho významu:
- Trnovecké mŕtve rameno (Trnovec nad Váhom), viď časť Chránené oblasti
- Mlynárske domčeky (Selice, Trnovec nad Váhom) lesné spoločenstvá v medzihrádzí
Váhu, ale aj mimo neho so zvyškami mäkkého a tvrdého luhu.

Biokoridory nadregionálneho významu
Váh: alúvium lemujú lužné lesy v pozmenenej forme. Pôvodné lesné spoločenstvá sa zachovali len v refugiálnych plochách. Rieka a jeho inundácia je považovaná za najdôležitejší prvok ekologickej stability okolia.

Ekologicky významné prvky MÚSES
Táto syntéza predstavuje potenciál, ktorý možno využiť pre stabilizáciu MÚSES, keď porovnáme potenciálne geoekosystémy s reprezentatívnymi segmentami (prvkami v krajine).
Touto transpozíciou v území katastra sú určené ako reprezentatívne prvky spoločenstva:
- mäkkých lužných lesov typu saliceto – populetum,
- vlhkomilné a mokraďné spoločenstvá depreslí,
- zvyšky lužných lesov nížinných – tvrdý luh,
Uvedené typy sú pomerne zmenené v drevinovej skladbe.
Reálne prvky MÚSES predstavujú súbor ekostabilizačných prvkov územia a sú nasledovné:

1. Nadregionálny biokoridor rieky Váh – je nosným prvkom ekostabilizácie krajiny, spája miestne biocentrá – Zubrova tabuľa a Mŕtve rameno Váhu.
2. Miestne biocentrum CHPV Trnovecké mŕtve rameno – viď. časť voda a chránené oblasti.

Na základe vypracovaného územného plánu z roku 1994 návrhy MÚSES sa členia na:
- ochranné, ktoré majú za úlohu chrániť existujúce prvky MÚSES,
- návrhy tvorby zamerané na doplnenie a tvorbu nových prvkov MÚSES a tiež na ekostabilizačné opatrenia, cieľom ktorých je stabilizácia krajinného systému.

Návrhy ochranné
V rámci týchto návrhov sa odporúča:
- dodržiavať doterajší stupeň ochrany pri CHPV Trnovecké mŕtve rameno, CHPV topoľ šedý a čierny,
- posilniť ochranu lesných porastov pri rieke Váh a po rekonštrukcii NSKV v krajine zaistiť jej legislatívnu ochranu v rámci právomoci obecného úradu.

Návrhy tvorby
Návrhy tvorby sú zamerané na založenie nových ekologických významných krajinných segmentov a na ekostabilizačné opatrenia na poľnohospodárskej pôde. Ekologicky optimálny návrh spočíva v návrhu biocentier, biokoridorov, interakčných prvkov, prvkov NSKV a hospodárenia na PPF a eliminácie stresových faktorov.

Návrh biocentier:
1. Zubrova tabuľa – súčasne sa tam nachádzajú lesné porasty s umelo vysadeným topoľom šľachteným, prímes jaseň štíhly, vŕba biela, miestami po okraji je agát biely. Potenciálnou prirodzenou vegetáciou sú lužné lesy vŕbovo – topoľové. Na územie sa negatívne vplýva tlak intenzívneho poľnohospodárstva. V rámci návrhu na ochranu sa odporúča osobitný režim hospodárenia ako v lesoch ochranných alebo lesoch osobitného určenia, časť ponechať na prirodzený sukcesný proces.
2. Mŕtve rameno Váhu (pri ostrove Amerika) – súčasne sa tam nachádzajú lesné porasty vzrastlých umelo vysadených s topoľom šľachteným. Potenciálnou prirodzenou vegetáciou sú lužné lesy vŕbovo – topoľové a mokraďné spoločenstvá. Na územie sa negatívne vplýva tlak sídla, rekreácie a skládok strusky. V rámci návrhu na ochranu sa odporúča realizovať legislatívnu ochranu mokrade, regulovať tlak rekreácie a sídla v rámci možností obecného úradu.

Návrh biokoridorov:
1. Potok Trnovec – tok potoka je pomerne málo vodnatý s prevažne trávnatým spoločenstvom a skupinkami stromov. Na biokoridor negatívne vplýva poľnohospodárska činnosť. V rámci návrhu na ochranu sa odporúča zabezpečiť vodnatosť potoka, pozdĺž potoka vymedziť 3-5 m pás, ktorý sa nebude obhospodarovať a bude vysadený vegetáciou a TTP.
2. Dlhý kanál – je umelo vybudovaný tok s trávnatou vegetáciou. Na biokoridor negatívne vplýva intenzívne poľnohospodárstvo. V rámci návrhu na ochranu sa odporúča ponechať 3-5 m pás bez kosby a vysadiť zeleň a TTP.
3. Hraničný hon – Trnovecký kanál – je navrhnutý cez poľnohospodársku, ornú pôdu a umelý kanál. Na biokoridor negatívne vplýva intenzívne poľnohospodárstvo. V rámci návrhu na ochranu sa odporúča ponechať 3-5 m pás bez kosby a vysadiť zeleň a TTP.
V rámci návrhu ozelenenia krajiny boli vytypované vyvýšeniny – presypy a depresie – zníženiny. Pri ozeleňovaní treba využiť dreviny, ktoré sú charakteristické pre spoločenstvá potenciálnej prirodzenej vegetácie. Pri ozeleňovaní sa odporúča rešpektovať stávajúcu NSKV jak plošnú tak aj líniovú a túto dopĺňať podľa stanovíšť. Jednoznačne je treba zvýšiť podiel krovinnej zelene. Pri ozeleňovaní depreslí sa odporúča použiť vŕbu bielu, jelšu lepkavú, topoľ šedý a čierny, ojedinele jaseň štíhly. Na vyvýšeninách sa odporúča tvoriť plochy zelene výsadbou drevín – dub zimný, lipa veľkolistá, brest poľný, hrab obyčajný, dub cer, borovica lesná.

Vzhľadom na vysoký stupeň zornenia pôdy v katastrálnom území, z vyhodnotení BPEJ a evidentnej náchylnosti pôdy na veternú eróziu sa odporúča:
- na BPEJ 031.01, 036.01, 096.01 zvýšiť podiel trávnatých spoločenstiev,
- na BPEJ 03.01 pestovať hlavne krmoviny alebo trvalé trávnaté porasty, dobre kypriť,
- ostatné územia, ktorú slúži ako orná pôda je vhodné pre obiloviny a krmoviny bez obmedzenia,
- na ornej pôde v celom katastrálnom území sídla zvýšiť podiel NSKV.